"Ako dlho sme spolu chodili, to nedokážem určit. Náš vzťah sa vyvíjal postupne, pozvoľna, ani sme nezaregistrovali, v ktorom okamihu sme prekročili hranicu medzi priateľstvom a láskou. Tieto dve polohy nám vzájomne prerástli. Považujem za veľmi dôležité, aby partneri boli súčasne priateľmi. Aj najvášnivejšia zaľúbenosť po čase vyprchá, a keď vo vzťahu chýbá priateľstvo, potom niet na čom ďalej stavať. My sme to mali vopred pojisťené. Som psychiatrička, k môjmu povolaniu patrí rozoberať ľudské duše, ale rozbor Julovej osobnosti som si nikdy neurobila. Vedela som, že si beriem bohéma, a chcela som s ním žiť. Ani na um mi nezišlo, aby som ho prerábala alebo vychovávala. Nerobím si diagnózy ľudí na bežiacom páse, nevidím do každého, na koho sa pozriem. Nenosím si prácu stále so sebou. Musela by som sa zblázniť, keby som každého rozoberala a skúmala. Svojich blízkych neberiem ako profesionálna psychiatrička, ale ako mama, manželka, kamarádka... Mám ich rada takých, akí sú."

Július Satinský, Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr